Dokáže AI nahradiť polovicu práce, ktorú dnes robíme na počítači?

Ešte pred pár rokmi sme umelú inteligenciu vnímali najmä ako nástroj, ktorý dokáže odpovedať na otázky alebo vytvoriť obrázok. Dnes už AI píše e-maily, sumarizuje dokumenty, analyzuje tabuľky, programuje, prekladá texty a dokáže pracovať s obrovským množstvom informácií za niekoľko sekúnd.

Otázka preto už neznie, či AI zmení prácu na počítači. Oveľa zaujímavejšia otázka je: koľko z toho, čo dnes na počítači robíme ručne, bude vôbec o pár rokov potrebné robiť osobne?

Odpoveď môže byť prekvapivá.

Väčšina kancelárskej práce nie je až taká „ľudská“

Predstavme si bežný pracovný deň.

Otvoríte e-mail, prečítate desať správ, odpoviete na tri z nich, údaje z prílohy prepíšete do Excelu, pripravíte report, vyhľadáte niekoľko informácií na internete a nakoniec vytvoríte krátku prezentáciu.

Človek pritom vykonáva množstvo malých krokov:

  • otvára aplikácie,
  • kopíruje údaje,
  • vyhľadáva informácie,
  • prepisuje text,
  • kontroluje dokumenty,
  • porovnáva čísla,
  • píše opakujúce sa odpovede.

Práve takéto úlohy sú pre AI ideálnym cieľom automatizácie.

Umelá inteligencia totiž nemusí nahradiť celé pracovné miesto. Stačí, ak postupne prevezme jednotlivé časti práce.

A tých môže byť prekvapivo veľa.

AI už nemusí iba radiť. Môže konať

Klasický chatbot funguje jednoducho.

Človek položí otázku a AI odpovie.

Nová generácia systémov však smeruje k takzvaným AI agentom. Tí nemusia iba vysvetliť, čo treba urobiť. Môžu dostať cieľ a následne jednotlivé kroky vykonať.

Namiesto otázky:

„Ako mám vytvoriť report z tejto tabuľky?“

môže používateľ jednoducho povedať:

„Priprav mi mesačný report, porovnaj výsledky s minulým mesiacom a vytvor prezentáciu.“

AI potom môže analyzovať dáta, vytvoriť grafy, napísať komentár a pripraviť výsledný dokument.

Úloha, ktorá človeku zabrala hodinu, sa tak môže zmeniť na niekoľkominútovú kontrolu výsledku.

E-maily sú jeden z najjednoduchších kandidátov

Veľká časť pracovného dňa mnohých ľudí pozostáva z komunikácie.

Niektoré správy však nevyžadujú veľa kreativity.

„Potvrdzujem prijatie.“

„Termín nám vyhovuje.“

„V prílohe posielame požadované dokumenty.“

AI dokáže podobné správy nielen napísať, ale aj pochopiť kontext predchádzajúcej komunikácie.

Teoreticky tak môže prečítať desiatky správ a používateľovi ukázať iba tie, ktoré skutočne vyžadujú jeho rozhodnutie.

Namiesto dvoch hodín v e-mailovej schránke môže človek stráviť desať minút kontrolou dôležitých odpovedí.

Excel môže vyzerať úplne inak

Tabuľkové procesory sú ďalšou oblasťou, ktorú AI výrazne mení.

Dnes musí používateľ často vedieť:

  • ako vytvoriť vzorec,
  • ako filtrovať dáta,
  • ako urobiť kontingenčnú tabuľku,
  • ako vytvoriť graf,
  • prípadne ako napísať makro.

V budúcnosti môže stačiť obyčajná veta:

„Ukáž mi zákazníkov, ktorých tržby klesli oproti minulému roku o viac ako 20 %, a zorad ich podľa veľkosti poklesu.“

AI dokáže požiadavku pochopiť a spracovať bez toho, aby používateľ poznal jediný vzorec.

Rozhranie medzi človekom a počítačom sa tak môže postupne meniť z kliknutia na tlačidlá na obyčajnú konverzáciu.

Programovanie sa už mení

Vývoj softvéru je dobrým príkladom toho, že automatizácia nemusí znamenať okamžitý zánik profesie.

Programátori dnes využívajú AI na:

  • generovanie častí kódu,
  • hľadanie chýb,
  • vysvetľovanie existujúceho programu,
  • tvorbu testov,
  • dokumentáciu,
  • návrhy riešení.

Vývojár tak nemusí písať každý riadok ručne.

Jeho práca sa môže postupne posúvať od samotného písania kódu smerom k návrhu systému, kontrole výsledkov a rozhodovaniu o tom, čo má softvér vlastne robiť.

Podobný vývoj môže čakať množstvo ďalších profesií.

A čo grafici, marketéri alebo novinári?

AI už dnes dokáže vytvárať text, obrázky, videá, prezentácie aj reklamné návrhy.

To však automaticky neznamená, že ľudská kreativita prestane byť potrebná.

Skôr sa mení spôsob práce.

Grafik nemusí začínať prázdnym plátnom. AI mu môže pripraviť desať návrhov, z ktorých vyberie najlepší a následne ho upraví.

Marketingový pracovník nemusí ručne písať dvadsať variantov reklamného textu. AI ich vytvorí za niekoľko sekúnd.

Novinár môže použiť AI na spracovanie veľkého množstva dokumentov, ale stále musí rozhodnúť, čo je dôležité, čo je dôveryhodné a ako informácie interpretovať.

AI tak často neodstraňuje človeka z procesu.

Odstraňuje najmä rutinu.

Najväčšia zmena môže byť úplne nenápadná

Keď sa hovorí o umelej inteligencii, často sa diskutuje o tom, koľko pracovných miest zanikne.

Možno však príde oveľa menej dramatická, ale zásadnejšia zmena.

Pracovné miesta zostanú, ale človek bude za rovnaký čas schopný vykonať násobne viac práce.

Predstavme si účtovníka, ktorý dnes spracuje 30 klientov.

Ak AI automatizuje väčšinu prepisovania, kontroly dokumentov a tvorby reportov, rovnaký človek môže teoreticky zvládnuť oveľa väčšie množstvo klientov.

Firma potom nemusí prepustiť všetkých účtovníkov.

Možno jednoducho nebude potrebovať prijímať ďalších.

A práve toto môže byť jeden z najväčších ekonomických dôsledkov AI.

Polovica práce na počítači? Nie je to nereálna predstava

Nie všetky úlohy sa dajú automatizovať.

Človek zostáva dôležitý všade tam, kde treba:

  • robiť zodpovedné rozhodnutia,
  • chápať medziľudské vzťahy,
  • niesť právnu alebo odbornú zodpovednosť,
  • pracovať s nejasnými situáciami,
  • vytvárať stratégiu,
  • kontrolovať správnosť výsledkov.

Ak však rozdelíme bežný pracovný deň na stovky malých činností, veľká časť z nich pozostáva z mechanickej práce s informáciami.

A práve tú dokáže AI postupne preberať.

Preto predstava, že umelá inteligencia jedného dňa vykoná polovicu činností, ktoré dnes robíme na počítači ručne, vôbec nemusí byť sci-fi.

Najdôležitejšia schopnosť budúcnosti možno nebude ovládať počítač

Po desaťročia sme sa učili používať jednotlivé programy.

Word.

Excel.

Photoshop.

E-mail.

Účtovný softvér.

CRM systémy.

Budúcnosť však môže fungovať úplne inak.

Používateľ nebude musieť vedieť, kde sa nachádza konkrétne tlačidlo alebo ako sa píše komplikovaný vzorec.

Bude musieť vedieť najmä jedno:

presne vysvetliť, čo chce dosiahnuť.

Počítač potom môže veľkú časť technických krokov vykonať sám.

A paradoxne sa tak môže stať, že v ére umelej inteligencie nebude najväčšou výhodou človeka schopnosť dokonale ovládať počítač.

Najväčšou výhodou bude schopnosť myslieť, rozhodovať a klásť správne otázky.

Leave a Comment

Your email address will not be published.

You may like

In the news
Load More