Je studený štart naozaj najhorší moment pre motor? Čo sa deje po otočení kľúčika
Studený štart je jedna z chvíľ, počas ktorých motor pracuje v podmienkach výrazne odlišných od bežnej jazdy. Olej je hustejší, kovové súčiastky ešte nemajú svoju prevádzkovú teplotu a riadiaca jednotka musí upraviť spaľovanie tak, aby motor vôbec fungoval stabilne.
Znamená to však, že každý studený štart motor ničí? Nie. Moderný motor je na studené štarty konštruovaný. Rozhodujúce je najmä to, čo vodič robí počas prvých minút jazdy.
Prečo je motor po štarte viac namáhaný?
Motorový olej musí po naštartovaní čo najrýchlejšie vytvoriť mazací film medzi pohybujúcimi sa súčiastkami.
Keď je motor studený, olej má vyššiu viskozitu než pri prevádzkovej teplote. Olejové čerpadlo ho síce začne rozvádzať prakticky okamžite, no celý motor ešte nie je v ideálnych podmienkach.
Zároveň sú jednotlivé kovové diely studené a majú iné rozmery než pri prevádzkovej teplote.
Piesty, valce, ložiská a ďalšie časti sú pritom navrhnuté tak, aby optimálne pracovali až po zahriatí.
Olej po štarte nie je „dole vo vani“ celé minúty
Medzi vodičmi sa občas traduje predstava, že motor po štarte niekoľko sekúnd beží prakticky nasucho.
Pri správne fungujúcom motore to tak nie je.
Na súčiastkach zostáva tenká vrstva oleja aj po vypnutí motora a olejové čerpadlo začne vytvárať tlak veľmi rýchlo po štarte.
To však neznamená, že je vhodné motor okamžite vytočiť do vysokých otáčok.
Mazanie síce už funguje, ale olej aj samotný motor sú stále studené.
Prečo motor pri studenom štarte dostáva viac paliva?
Studený benzínový motor potrebuje pri štarte a krátko po ňom bohatšiu palivovú zmes.
Dôvodom je horšie odparovanie paliva pri nízkej teplote.
Riadiaca jednotka preto dávkuje viac paliva, aby motor bežal stabilne.
Časť nespáleného paliva sa môže dostať na steny valcov a do motorového oleja.
Pri veľmi častých krátkych jazdách sa motor nemusí stihnúť dostatočne zohriať a palivo či voda kondenzujúca v oleji sa nestihnú odpariť.
Aj preto sú krátke jazdy pre motor náročnejšie než jedna dlhšia cesta.
Najväčšia chyba: studený motor a plný plyn
Motor po naštartovaní nepotrebuje desať minút stáť na parkovisku.
Rovnako však nie je dobrý nápad vyjsť z parkoviska a okamžite stlačiť plynový pedál až na podlahu.
Kým je motor studený, je rozumné držať otáčky a zaťaženie skôr mierne.
Motor sa počas jazdy zahreje rýchlejšie než pri dlhom voľnobehu.
Ideálne je po štarte chvíľu počkať, kým sa chod motora ustáli, a následne normálne vyraziť.
Prvé kilometre treba absolvovať pokojne.
Stačí sledovať teplotu chladiacej kvapaliny?
Nie úplne.
Ukazovateľ teploty na palubnej doske väčšinou zobrazuje teplotu chladiacej kvapaliny.
Motorový olej sa však zohrieva pomalšie.
To znamená, že aj keď ukazovateľ chladiacej kvapaliny ukazuje približne 90 °C, olej ešte nemusí mať optimálnu prevádzkovú teplotu.
Pri športovej jazde alebo vysokom zaťažení je preto dobré nechať motor zahriať ešte o niečo dlhšie.
Akú úlohu hrá viskozita oleja?
Veľkú.
Označenia ako 0W-30, 5W-30 alebo 5W-40 hovoria okrem iného o správaní oleja pri rôznych teplotách.
Prvé číslo pred písmenom W charakterizuje vlastnosti oleja pri nízkych teplotách.
Nižšie číslo vo všeobecnosti znamená lepšiu tekutosť pri chlade.
To však neznamená, že každý motor automaticky potrebuje olej 0W.
Najdôležitejšie je používať viskozitu a špecifikáciu schválenú výrobcom motora.
Nevhodný olej môže byť väčší problém než rozdiel medzi dvoma správne schválenými viskozitami.
Je zimný štart horší než letný?
Áno.
Čím nižšia je teplota, tým hustejší je olej a tým väčší odpor musí prekonať štartér.
Akumulátor má navyše v chlade nižší dostupný výkon.
Pri silných mrazoch tak studený štart predstavuje výrazne väčšiu záťaž pre motor aj elektrickú sústavu.
Kvalitný olej správnej viskozity a dobrý akumulátor sú preto počas zimy mimoriadne dôležité.
Časté krátke jazdy sú horšie než jeden studený štart
Samotný štart nie je jediný problém.
Horší režim je napríklad päťkrát denne naštartovať motor a zakaždým prejsť iba dva kilometre.
Motor sa pri takom používaní prakticky nikdy poriadne nezohreje.
V oleji sa môže hromadiť vlhkosť a palivo a výfukový systém zostáva dlhšie studený.
Pri dieselových motoroch navyše krátke jazdy komplikujú regeneráciu filtra pevných častíc.
Má zmysel nechávať motor zahrievať na voľnobehu?
Dlhé zahrievanie na mieste väčšinou nie je potrebné.
Motor na voľnobehu produkuje málo výkonu, preto sa zahrieva pomaly.
Rozumnejší postup je:
naštartovať, nechať motor niekoľko sekúnd ustáliť a následne vyraziť s miernym zaťažením.
Tak sa postupne zahrieva motor, prevodovka aj ďalšie časti auta.
Výnimkou môžu byť extrémne nízke teploty alebo špecifické prevádzkové podmienky.
A čo turbo?
Pri preplňovaných motoroch je opatrnosť za studena ešte dôležitejšia.
Turbodúchadlo môže pracovať pri extrémne vysokých otáčkach a jeho ložiská sú závislé od kvalitného mazania.
Plné zaťaženie turba krátko po studenom štarte preto nie je ideálne.
Po zahriatí však netreba turbo nijako šetriť, pokiaľ motor používa správny olej a je v dobrom technickom stave.
Ako teda správne jazdiť po studenom štarte?
Najjednoduchšie pravidlo je veľmi jednoduché:
Po naštartovaní nechajte motor krátko ustáliť a vyrazte. Počas prvých kilometrov používajte mierne otáčky, nevyužívajte plný výkon a motor zbytočne nepodtáčajte.
Keď sa motor a olej zahrejú, môžete ho používať normálne.
Motor nepotrebuje desaťminútový rituál na parkovisku. Potrebuje najmä rozumného vodiča.
Záver
Studený štart patrí medzi náročnejšie prevádzkové situácie motora, ale nie je dôvod sa ho báť.
Moderné motory sú naň navrhnuté.
Najväčší rozdiel v životnosti nerobí samotné otočenie kľúčika alebo stlačenie tlačidla Start, ale spôsob, akým sa s autom zaobchádza počas prvých minút.
Správny olej, mierne zaťaženie a pravidelný servis dokážu výrazne znížiť opotrebovanie.
Motoru teda po studenom štarte netreba dávať desať minút voľnobehu.
Treba mu dať pár pokojných kilometrov.
