Technologický vývoj sa v posledných rokoch poriadne rozbehol. To, čo ešte nedávno vyzeralo ako experiment alebo ukážka budúcnosti, sa dnes dostáva do firiem, automobilov, domácností aj mobilných telefónov. Umelá inteligencia zostáva najviditeľnejším trendom, no zďaleka nie je jediným.
Rok 2026 ukazuje, že technológie vstupujú do novej fázy. Už nejde iba o výkonnejšie počítače alebo nové aplikácie. Čoraz viac sa prepája umelá inteligencia, robotika, kybernetická bezpečnosť, polovodiče a fyzický svet.
AI sa mení z chatbota na pracovníka
Prvá generácia generatívnej umelej inteligencie bola založená najmä na jednoduchom princípe: človek niečo napísal a systém odpovedal.
Ďalšou veľkou zmenou sú AI agenti.
Takýto systém nemusí iba vytvoriť text. Môže dostať cieľ, rozdeliť si ho na niekoľko krokov, pracovať s rôznymi nástrojmi, vyhodnotiť výsledok a pokračovať ďalej.
Predstavme si napríklad úlohu:
„Nájdi najvýhodnejšie možnosti služobnej cesty, priprav porovnanie a vytvor návrh itinerára.“
Klasický chatbot by používateľovi prevažne poradil, ako to urobiť. AI agent môže postupne prehľadávať dostupné informácie, vyhodnocovať možnosti a pripravovať výsledok.
Gartner preto medzi významné technologické trendy roku 2026 zaradil multiagentové systémy, pri ktorých môže spolupracovať viac špecializovaných AI agentov.
Realita je však zatiaľ menej dramatická ako marketing. Deloitte uvádza, že napriek množstvu experimentov malo AI agentov v produkčnom nasadení len približne 11 % sledovaných organizácií.
Najväčšia zmena preto ešte len prichádza.
Umelá inteligencia opúšťa obrazovku
Druhým veľkým trendom je takzvaná Physical AI – fyzická umelá inteligencia.
Ide o prepojenie AI s robotmi, dronmi, automobilmi, výrobnými strojmi a ďalšími zariadeniami schopnými vnímať svoje okolie.
Klasický priemyselný robot vykonáva presne naprogramovanú operáciu. Inteligentnejší robot dokáže pomocou kamier a senzorov rozpoznať predmet, reagovať na zmenu prostredia a prispôsobiť svoje správanie.
Deloitte odhaduje, že počet nainštalovaných priemyselných robotov môže v roku 2026 presiahnuť 5,5 milióna kusov.
Ďalšia etapa môže byť ešte zaujímavejšia.
Vývojári pracujú na humanoidných a univerzálnejších robotoch, ktoré by neboli naprogramované iba na jednu konkrétnu činnosť. Cieľom je stroj schopný dostať slovný pokyn a pochopiť, ako ho vykonať.
Technológia však stále zápasí napríklad s jemnou motorikou, nepredvídateľným prostredím a bezpečnosťou.
Obrovský hlad po výpočtovom výkone
AI má jeden problém, o ktorom bežný používateľ často vôbec nepremýšľa.
Potrebuje obrovské množstvo výpočtového výkonu.
Za každou odpoveďou moderného AI systému stojí infraštruktúra pozostávajúca z výkonných akcelerátorov, serverov, dátových centier, sieťových prvkov, úložísk a chladiacich systémov.
A práve infraštruktúra sa stáva jedným z najdôležitejších technologických odvetví.
Podľa Deloitte môže samotné používanie už natrénovaných AI modelov – takzvaná inferencia – predstavovať približne dve tretiny AI výpočtovej záťaže v roku 2026. Hodnota trhu s čipmi používanými pre AI v dátových centrách sa pritom pohybuje v stovkách miliárd dolárov.
Budúcnosť umelej inteligencie preto neurčujú iba nové algoritmy. Rovnako dôležité sú elektrina, výroba čipov, kapacita dátových centier a dostupnosť výkonného hardvéru.
AI priamo v telefónoch a počítačoch
Nie všetky výpočty však musia prebiehať v obrovskom dátovom centre.
Rozvíja sa aj edge AI, teda spracovanie umelej inteligencie priamo v zariadení používateľa.
Moderné procesory preto čoraz častejšie obsahujú špecializované jednotky NPU určené na AI operácie.
Výhodou je rýchlosť a v niektorých prípadoch aj väčšie súkromie. Fotografia, hlasový záznam alebo dokument nemusia byť zakaždým odoslané na vzdialený server.
Lokálna AI môže napríklad upravovať fotografie, prepisovať reč, prekladať text, filtrovať hluk alebo analyzovať obsah priamo v zariadení.
Deloitte označuje edge AI spolu s novými spôsobmi výpočtovej techniky za jednu z oblastí, ktoré môžu signalizovať ďalší významný posun technologického trhu.
Cloud však nezmizne. Pravdepodobnejšia je kombinácia lokálneho a cloudového výpočtu podľa toho, aký výkon, cenu, rýchlosť a ochranu údajov daná úloha vyžaduje.
Kybernetická bezpečnosť vstupuje do novej éry
Čím schopnejšie sú technológie, tým schopnejšie nástroje dostávajú aj útočníci.
Umelá inteligencia dokáže urýchľovať vyhľadávanie zraniteľností, vytváranie presvedčivejších phishingových správ alebo automatizáciu niektorých krokov kybernetických útokov.
Rovnakú technológiu však využíva aj obrana.
Bezpečnostné systémy môžu automaticky analyzovať obrovské množstvo udalostí a reagovať na podozrivé správanie skôr, ako ho dokáže manuálne vyhodnotiť človek.
Gartner medzi hlavné trendy roku 2026 zaraďuje preemptívnu kybernetickú bezpečnosť, AI security platformy a dohľad nad AI agentmi.
Kybernetická bezpečnosť sa tak mení z relatívne oddelenej IT disciplíny na základnú súčasť prakticky každej technologickej platformy.
Pripravuje sa svet na kvantové počítače
Kvantové počítače zatiaľ nenahradia notebook na pracovnom stole. Ich vývoj je však dostatočne pokročilý na to, aby sa technologický sektor už dnes pripravoval na ich možné budúce dôsledky.
Jednou z najdôležitejších oblastí je šifrovanie.
Súčasné kryptografické metódy chránia internetové bankovníctvo, komunikáciu, firemné siete aj množstvo štátnych systémov. Dostatočne výkonné kvantové počítače by jedného dňa mohli niektoré dnes používané algoritmy ohroziť.
Preto vzniká postkvantová kryptografia – algoritmy navrhnuté tak, aby odolávali aj budúcim kvantovým útokom.
Gartner označuje postkvantové riziká za jednu z tém, ktoré už v roku 2026 ovplyvňujú bezpečnostné stratégie organizácií.
Paradoxom je, že kvantový počítač schopný prelomiť dnešné zabezpečenie ešte nemusí existovať, no migrácia obrovského množstva systémov na nové štandardy môže trvať mnoho rokov. Firmy a štáty preto musia problém riešiť vopred.
Čipy sa stávajú strategickou surovinou
Ešte pred niekoľkými rokmi sa o polovodičoch mimo technologického priemyslu veľa nehovorilo. Dnes sú jednou z najstrategickejších komodít sveta.
Bez nich nefungujú smartfóny, servery, automobily, telekomunikačné siete ani systémy umelej inteligencie.
Výroba najpokročilejších čipov je navyše mimoriadne komplikovaná a závisí od malého počtu špecializovaných spoločností.
Rast AI preto tlačí výrobcov k novým technológiám, medzi ktoré patrí pokročilé 3D vrstvenie čipov, nové typy tranzistorov či rýchle pamäte s vysokou priepustnosťou. Deloitte očakáva, že len do kritických technológií súvisiacich s novou generáciou výroby polovodičov môžu smerovať desiatky miliárd dolárov.
Súboj o výpočtový výkon sa tak stáva zároveň súbojom o výrobné kapacity.
Budúcnosť nebude patriť jednej technológii
Najväčšou technologickou zmenou nasledujúcich rokov pravdepodobne nebude jeden zázračný vynález.
Bude ňou spájanie viacerých technológií.
Výkonné čipy umožnia prevádzkovať pokročilejšiu AI. Umelá inteligencia bude ovládať robotické systémy. Tie budú získavať údaje zo senzorov a komunikovať prostredníctvom rýchlych sietí. Bezpečnostné systémy budú celý ekosystém nepretržite kontrolovať.
Rozdiel medzi digitálnym a fyzickým svetom sa preto bude postupne zmenšovať.
Pred dvadsiatimi rokmi znamenala technologická revolúcia predovšetkým príchod internetu do domácností. Neskôr prišli smartfóny a cloud.
Súčasná vlna môže byť ešte zásadnejšia.
Počítače už totiž nedostávajú iba viac výkonu. Začínajú získavať schopnosť analyzovať situáciu, plánovať ďalší krok a čoraz častejšie aj konať vo fyzickom svete.
A práve to môže byť charakteristickým znakom technologickej éry, do ktorej práve vstupujeme.
