Ešte pred niekoľkými rokmi pôsobila umelá inteligencia pre väčšinu ľudí ako technológia budúcnosti. Dnes dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd napísať text, upraviť fotografiu, vytvoriť počítačový program, analyzovať tabuľku alebo prehľadať množstvo dokumentov.
A tým sa jej možnosti nekončia.
V roku 2026 sa začína výraznejšie presadzovať ďalší krok: AI agenti. Namiesto jednej otázky a jednej odpovede môže používateľ systému zadať širší cieľ a AI následne vykonáva sériu krokov, pracuje so súbormi a aplikáciami a postupne sa dopracuje k výsledku.
Otázka preto už neznie iba: „Čo dokáže umelá inteligencia?“
Čoraz častejšie znie:
Čo bude znamenať pre našu prácu?
AI už dávno nerobí iba text
Prvá vlna generatívnej umelej inteligencie zaujala najmä schopnosťou viesť konverzáciu a generovať text.
Dnes sú jej možnosti podstatne širšie.
Moderné AI systémy dokážu podľa konkrétneho nástroja napríklad:
- analyzovať dokumenty a rozsiahle texty,
- pracovať s tabuľkami a dátami,
- vytvárať a upravovať obrázky,
- pracovať s hlasom,
- generovať video,
- prekladať,
- písať a opravovať programovací kód,
- vyhľadávať a spracúvať informácie,
- pripravovať prezentácie či dokumenty,
- a vykonávať viacstupňové úlohy pomocou AI agentov.
Práve pokrok v oblasti obrazu, hlasu a videa už zvýšil počet pracovných úloh, ktoré možno pomocou generatívnej AI aspoň čiastočne automatizovať. Upozorňuje na to aj Medzinárodná organizácia práce.
To však ešte neznamená, že AI automaticky nahradí človeka vykonávajúceho danú profesiu.
A to je veľmi podstatný rozdiel.
Skôr zmiznú niektoré úlohy než celé profesie
Predstavme si účtovníka.
Jeho práca nie je jedna jediná činnosť. Môže kontrolovať dokumenty, komunikovať s klientmi, pripravovať podklady, zadávať údaje, riešiť nezrovnalosti a robiť rozhodnutia.
AI môže časť týchto úloh výrazne urýchliť.
To však automaticky neznamená, že dokáže prevziať všetko.
Medzinárodná organizácia práce odhaduje, že približne jeden zo štyroch pracovníkov na svete pracuje v profesii, ktorá je určitým spôsobom vystavená generatívnej AI. Len približne 3,3 % svetovej zamestnanosti však patrí do najvyššej kategórie expozície.
Podľa ILO je preto pravdepodobnejším scenárom transformácia pracovných miest, nie ich plošné odstránenie.
Inými slovami: mnohým ľuďom AI nevezme celé zamestnanie.
Ale môže výrazne zmeniť to, čo počas ôsmich hodín v práci vlastne robia.
1. Administratíva a zadávanie údajov
Práve administratívne profesie patria medzi tie najviac vystavené generatívnej AI.
AI je totiž veľmi dobrá pri práci, ktorá pozostáva zo spracovania digitálnych informácií.
Dokáže napríklad prečítať dokument, vytiahnuť z neho potrebné údaje, zaradiť ich do kategórií, pripraviť súhrn alebo návrh odpovede.
Preto sa mení práca:
administratívnych pracovníkov, pracovníkov zadávajúcich údaje, asistentov, sekretariátov či pracovníkov back office.
ILO označuje administratívne a kancelárske profesie za skupinu s najvyššou expozíciou voči generatívnej AI.
To neznamená, že zajtra prestanú existovať sekretárky.
Znamená to však, že firma, ktorá kedysi potrebovala niekoľko ľudí na rutinné prepisovanie a spracovanie informácií, môže časť tejto práce automatizovať.
2. Programátori
Možno trochu paradoxne patrí medzi oblasti najviac ovplyvnené AI práve odvetvie, ktoré ju vytvára.
Programátor dnes môže AI požiadať:
„Napíš funkciu.“
„Nájdi chybu.“
„Vysvetli tento kód.“
„Prepíš ho do iného jazyka.“
„Vytvor testy.“
Alebo jej môže zadať podstatne väčšiu úlohu.
Moderné programovacie AI agenti už dokážu pracovať na úlohách dlhšie, používať nástroje, meniť viac súborov a postupne kontrolovať výsledok.
To však neznamená koniec programátorov.
Práve naopak, World Economic Forum radí vývojárov softvéru medzi najrýchlejšie rastúce profesie do roku 2030. Ešte rýchlejšie má rásť dopyt po špecialistoch na AI, strojové učenie a veľké dáta.
Mení sa však hodnota jednotlivých schopností.
Programátor, ktorý iba mechanicky píše jednoduchý kód podľa presného zadania, môže byť pod väčším tlakom než človek, ktorý dokáže navrhovať systémy, rozumie databázam, bezpečnosti a vie posúdiť, či AI vytvorila dobré riešenie alebo poriadny bordel.
3. Grafici a tvorcovia obsahu
Oblasť kreatívy zažila jednu z najviditeľnejších zmien.
Vytvorenie jednoduchého reklamného obrázka kedysi znamenalo hľadanie fotografie, retušovanie a desiatky minút práce.
Dnes môže prvý návrh vzniknúť počas niekoľkých sekúnd.
Podobné je to s textom.
AI zvládne popis produktu, jednoduchý reklamný text, návrh príspevku na sociálnu sieť alebo prvú verziu článku.
To vytvára tlak najmä na jednoduchú a opakujúcu sa kreatívnu prácu.
World Economic Forum už medzi profesiami, pri ktorých zamestnávatelia očakávajú pokles, uvádza aj grafických dizajnérov.
To ale neznamená, že prestaneme potrebovať dobrých dizajnérov alebo autorov.
Skôr bude menej hodnotné samotné „vyrobenie obrázka“ a viac hodnotné rozhodnutie:
Aký obrázok vlastne potrebujeme a prečo?
4. Prekladatelia
Automatický preklad existuje dlho.
Generatívna AI ho však posunula ďalej, pretože dokáže lepšie pracovať s kontextom, štýlom či požadovaným tónom.
Jednoduchý pracovný e-mail, popis výrobku alebo všeobecný text preto dnes často dokáže používateľ preložiť bez profesionálneho prekladateľa.
Odborný preklad je však iná liga.
Právne dokumenty, medicína, technická dokumentácia, literatúra či texty, kde môže jedno nesprávne slovo zmeniť význam, stále potrebujú človeka schopného výsledok posúdiť.
Budúcnosť profesionálneho prekladateľa preto môže čoraz viac pripomínať kontrolu a úpravu strojového prekladu namiesto prekladania každej vety od nuly.
5. Zákaznícka podpora
„Dobrý deň, ako vám môžeme pomôcť?“
Za touto vetou už nemusí sedieť človek.
Chatboty poznáme roky, no staršie systémy boli väčšinou primitívne. Ak ste otázku položili trochu inak, než očakával programátor, často boli úplne stratené.
Generatívna AI dokáže prirodzenému jazyku rozumieť oveľa lepšie.
Dokáže pracovať s dokumentáciou firmy, vyhľadávať odpovede a riešiť množstvo štandardných požiadaviek.
Človek potom nastupuje až pri komplikovanejšom probléme.
Výsledkom nemusí byť úplné odstránenie zákazníckej podpory, ale situácia, v ktorej jeden pracovník pomocou AI zvládne podstatne väčší objem komunikácie.
6. Účtovníci a finančné profesie
Účtovníctvo obsahuje veľké množstvo štruktúrovaných dokumentov a opakujúcich sa úloh.
A presne také prostredie je pre automatizáciu atraktívne.
AI môže pomáhať s triedením dokladov, kontrolou údajov, vyhľadávaním nezrovnalostí alebo prípravou podkladov.
ILO medzi výraznejšie exponované profesie zaraďuje účtovných a bookkeeping pracovníkov a upozorňuje, že rastie expozícia aj pri špecializovaných profesiách, napríklad finančných analytikoch či investičných poradcoch.
Aj tu však platí rovnaké pravidlo.
Vygenerovať analýzu je jedna vec.
Prevziať zodpovednosť za finančné rozhodnutie je vec druhá.
7. Právnici
Ani profesie vyžadujúce dlhé vysokoškolské vzdelanie nie sú mimo dosahu AI.
Právna práca obsahuje množstvo čítania.
Zmluvy, rozhodnutia, legislatíva, korešpondencia a stovky strán dokumentácie.
AI dokáže takýto materiál vyhľadávať, sumarizovať a porovnávať oveľa rýchlejšie než človek.
To môže dramaticky urýchliť prípravu právnika.
Ale medzi „AI našla túto informáciu“ a „na základe toho odporúčam klientovi tento právny postup“ stále existuje obrovský rozdiel.
Práve overovanie, zodpovednosť a úsudok zostávajú kľúčové.
Najväčšiu zmenu môžu pocítiť juniori
Existuje ešte jedna skupina, pre ktorú môže byť nástup AI komplikovaný: ľudia na začiatku kariéry.
Junior totiž tradične dostával práve jednoduchšie úlohy.
Spraviť rešerš.
Pripraviť prvý návrh.
Vyčistiť údaje.
Napísať jednoduchú funkciu.
Spracovať dokumenty.
A presne tieto úlohy sa automatizujú najľahšie.
Správa World Economic Forum z júna 2026 uvádza, že viac než tretina mladých pracovníkov na svete pracuje v povolaniach so stredným až vysokým vystavením zmenám spôsobeným AI.
Vzniká tým zvláštny problém.
Ak firma nechá všetku jednoduchú prácu robiť AI, kde budú budúci odborníci získavať skúsenosti potrebné na to, aby sa odborníkmi vôbec stali?
Aj preto sa bude musieť meniť nielen práca, ale aj spôsob, akým firmy vychovávajú nových ľudí.
A čo manuálne profesie?
Je zaujímavé, že človek pracujúci celý deň za počítačom môže byť generatívnej AI vystavený viac než automechanik, elektrikár alebo inštalatér.
Dôvod je jednoduchý.
Generatívna AI pracuje najlepšie s digitálnymi informáciami.
Vymeniť poškodené ložisko na aute, opraviť potrubie v starom dome alebo ostrihať človeka je úplne iný problém.
Na automatizáciu fyzickej práce nestačí kvalitný jazykový model. Potrebujete aj robotiku schopnú bezpečne fungovať v nepredvídateľnom reálnom prostredí.
Aj preto nemožno budúcnosť zjednodušiť na tvrdenie, že „AI vezme všetky pracovné miesta“.
Vznikajú aj úplne nové pracovné príležitosti
Technologické revolúcie pracovné miesta nielen rušia.
Vytvárajú nové.
World Economic Forum očakáva, že medzi najrýchlejšie rastúce profesie do roku 2030 budú patriť špecialisti na veľké dáta, fintech, AI a strojové učenie, vývojári softvéru a odborníci na informačnú bezpečnosť.
V celej ekonomike — teda nielen v dôsledku AI — WEF odhaduje do roku 2030 vznik približne 170 miliónov pracovných miest a zánik alebo vytlačenie 92 miliónov, čo by znamenalo čistý prírastok približne 78 miliónov pracovných miest.
Pri samotnej AI a spracovaní informácií respondenti WEF očakávajú približne 11 miliónov vytvorených a 9 miliónov vytlačených pracovných miest. Ide však o odhady zamestnávateľov, nie o istú predpoveď budúcnosti.
Najväčšou výhodou možno nebude byť „vedieť AI“
O pár rokov môže byť veta „viem používať AI“ asi taká výnimočná ako dnešné „viem používať internet“.
Dôležitejšie bude:
Vedieť ju použiť na vyriešenie skutočného problému.
Účtovník musí stále rozumieť účtovníctvu.
Programátor programovaniu.
Mechanik autám.
Marketér zákazníkovi.
Lekár medicíne.
AI môže obrovské množstvo práce zrýchliť, ale človek musí vedieť rozpoznať, keď vytvorila nezmysel.
A práve to je jedna z najväčších slabín súčasnej umelej inteligencie.
Dokáže znieť mimoriadne presvedčivo aj vtedy, keď sa mýli.
Kto sa má teda AI báť?
Pravdepodobne je nesprávne deliť profesie iba na „bezpečné“ a „ohrozené“.
Lepšia otázka je:
Koľko úloh v mojej práci dokáže AI vykonať a čo zostane na mne?
Čím viac práce pozostáva z opakovateľného spracovania digitálnych informácií, tým väčšia je šanca, že sa výrazne zmení.
Čím viac vyžaduje fyzickú prácu, medziľudskú dôveru, zodpovednosť, improvizáciu v reálnom prostredí alebo odborný úsudok, tým ťažšie bude nahradiť človeka kompletne.
A aj ILO upozorňuje, že samotná „expozícia AI“ nesmie byť zamieňaná s predpoveďou zániku pracovného miesta.
AI nemusí zobrať vašu prácu. Môže však zmeniť jej pravidlá
Rok 2026 zatiaľ nevyzerá ako začiatok sveta, v ktorom už ľudia nebudú musieť pracovať.
Vyzerá skôr ako začiatok obdobia, v ktorom bude veľké množstvo profesií vyzerať inak než pred piatimi rokmi.
A rozdiel medzi dvoma ľuďmi s rovnakým povolaním môže byť obrovský.
Jeden bude vykonávať svoju prácu rovnakým spôsobom ako pred desiatimi rokmi.
Druhý nechá AI spracovať rutinu a svoj čas venuje tomu, v čom je človek stále lepší.
Práve preto možno nebude najväčším rizikom umelá inteligencia samotná.
Pre mnohých pracovníkov môže byť väčším rizikom kolega, ktorý sa ju naučí používať podstatne lepšie.
