Zuby používame každý deň, no väčšina ľudí im začne venovať väčšiu pozornosť až vo chvíli, keď začnú bolieť.
To je problém.
Mnohé ochorenia zubov a ďasien totiž môžu dlhý čas prebiehať takmer bez príznakov. Keď sa bolesť objaví, poškodenie už môže byť výraznejšie.
Dobrá správa je, že veľkej časti problémov sa dá predchádzať správnou hygienou, stravou a pravidelnými kontrolami.
Zubný kaz nevzniká zo dňa na deň
Zubný kaz vzniká postupne.
Baktérie v ústach spracúvajú sacharidy a cukry z potravy. Pri tomto procese vznikajú kyseliny, ktoré narúšajú minerálnu štruktúru zubnej skloviny.
Ak sa tento proces opakuje často a zub nemá dostatok času na prirodzenú remineralizáciu, môže sa postupne vytvoriť kaz.
Na začiatku nemusí človek cítiť vôbec nič.
Neskôr sa môže objaviť citlivosť na sladké, studené alebo teplé jedlá.
Ak kaz pokračuje hlbšie, môže zasiahnuť zubovinu a následne aj zubnú dreň.
Vtedy sa často objavuje intenzívna bolesť.
Najväčším problémom nie je vždy množstvo cukru
Pri zubnom kaze nie je dôležité iba to, koľko cukru zjeme.
Veľkú úlohu zohráva aj frekvencia.
Ak človek zje sladkosť raz denne, zuby sú vystavené kyslému prostrediu krátkodobo.
Ak však počas celého dňa popíja sladený nápoj alebo každých dvadsať minút niečo sladké zajedá, zuby sú vystavené kyselinám opakovane.
Pre sklovinu môže byť preto neustále „zobkanie“ počas dňa horšie než jedna sladkosť zjedená naraz.
Sladené a kyslé nápoje sú dvojitý problém
Sladené nápoje poskytujú baktériám cukor.
Kyslé nápoje navyše môžu priamo narúšať povrch skloviny.
Týka sa to napríklad niektorých limonád, energetických nápojov či kyslých ochutených nápojov.
Časté popíjanie počas celého dňa preto môže byť pre zuby veľmi nepríjemnou kombináciou.
Po kyslom nápoji sa navyše neodporúča okamžite agresívne čistiť zuby.
Sklovina môže byť krátkodobo zmäknutá a príliš silné mechanické čistenie ju môže ďalej zaťažovať.
Zubná kefka nestačí na všetko
Veľa ľudí si čistí zuby dvakrát denne a predpokladá, že tým je všetko vybavené.
Kefka však nedokáže dokonale vyčistiť priestory medzi zubami.
Práve tam sa môže hromadiť povlak a zvyšky potravy.
Preto má význam používanie medzizubných kefiek alebo zubnej nite podľa konkrétnych potrieb.
Najmä pri tesných medzizubných priestoroch alebo problémoch s ďasnami môže byť medzizubná hygiena veľmi dôležitá.
Krvácanie ďasien nie je normálny stav
Mnohí ľudia krvácanie pri čistení ignorujú.
Môžu si povedať, že majú jednoducho citlivé ďasná.
Často však môže ísť o príznak zápalu ďasien.
Ak sa zubný povlak pravidelne neodstraňuje, baktérie môžu vyvolať zápal.
Ďasná potom bývajú začervenané, opuchnuté a pri čistení krvácajú.
Včasný zápal ďasien je často možné zlepšiť dôkladnou hygienou a profesionálnym čistením.
Ak sa však problém dlhodobo zanedbáva, môže postupovať hlbšie k tkanivám, ktoré držia zub v čeľusti.
Parodontitída môže viesť až k strate zubov
Parodontitída je závažnejšie ochorenie závesného aparátu zuba.
Dochádza pri nej k poškodeniu tkanív a kosti, ktoré zuby držia.
Nebezpečné je, že nemusí výrazne bolieť.
Človek si niekedy všimne problém až vtedy, keď ďasná ustupujú, zuby sa začnú kývať alebo sa medzi nimi vytvoria väčšie medzery.
Preto majú pravidelné preventívne kontroly význam aj vtedy, keď nič nebolí.
Príliš silné čistenie môže tiež škodiť
Pri čistení zubov neplatí:
čím silnejšie, tým lepšie.
Príliš veľký tlak môže dráždiť ďasná a prispievať k obrusovaniu citlivých oblastí pri krčkoch zubov.
Dôležitejšia než sila je technika a pravidelnosť.
Kefka by mala mechanicky odstrániť povlak zo všetkých dostupných plôch bez toho, aby človek zuby „drhol“ silou.
Fluorid pomáha chrániť sklovinu
Fluorid patrí medzi najdôležitejšie látky používané v prevencii zubného kazu.
Pomáha podporovať remineralizáciu skloviny a zvyšovať jej odolnosť voči kyselinám.
Preto sa bežne používa v zubných pastách.
Po vyčistení zubov sa často odporúča pastu vypľuť a ústa zbytočne intenzívne nevyplachovať veľkým množstvom vody, aby fluorid zostal na zuboch dlhšie.
Zápach z úst nemusí byť iba zo žalúdka
Pri dlhodobom zápachu z úst mnohí automaticky hľadajú problém v žalúdku.
Veľká časť prípadov však môže súvisieť priamo s ústnou dutinou.
Príčinou môže byť povlak na jazyku, zápal ďasien, zubný kaz alebo nedostatočne vyčistené medzizubné priestory.
Rolu môže zohrávať aj sucho v ústach.
Sliny totiž pomáhajú ústnu dutinu prirodzene čistiť.
Sliny sú pre zuby dôležitejšie, než si myslíme
Sliny nie sú iba „voda v ústach“.
Pomáhajú neutralizovať kyseliny, odplavovať zvyšky potravy a dodávajú minerály potrebné na obnovu povrchu zubov.
Ak má človek výrazne zníženú tvorbu slín, riziko zubného kazu môže stúpať.
Sucho v ústach môže súvisieť napríklad s nedostatkom tekutín, niektorými liekmi alebo zdravotnými problémami.
Škrípanie zubami môže zuby postupne ničiť
Niektorí ľudia počas spánku zatínajú alebo škrípu zubami.
Tento stav sa označuje ako bruxizmus.
Človek o ňom nemusí vôbec vedieť.
Ráno môže cítiť napätie v čeľusti, bolesť svalov alebo si môže všimnúť postupné obrusovanie zubov.
Pri dlhodobom silnom zaťažení môžu v zuboch vzniknúť aj praskliny alebo poškodenie výplní.
Citlivé zuby nemusia znamenať kaz
Krátka ostrá bolesť pri studenom nápoji nemusí automaticky znamenať dieru v zube.
Citlivosť môže súvisieť napríklad s odhalenými zubnými krčkami, ustupujúcimi ďasnami alebo opotrebovaním skloviny.
Ak sa však citlivosť objaví náhle, zhoršuje sa alebo bolesť pretrváva aj po odstránení podnetu, je rozumné nechať zub skontrolovať.
Bielenie zubov nie je náhrada hygieny
Biely zub nemusí byť automaticky zdravý.
A naopak, prirodzene mierne žltkasté zuby nemusia byť choré.
Farbu ovplyvňuje sklovina, zubovina, genetika aj strava.
Káva, čaj, tabak a niektoré potraviny môžu spôsobovať povrchové zafarbenie.
Profesionálna dentálna hygiena vie časť týchto pigmentov odstrániť.
Bielenie potom rieši predovšetkým farbu, nie príčinu kazov alebo zápalu ďasien.
Fajčenie poškodzuje aj ústa
Fajčenie sa často spája najmä s pľúcami, no výrazný vplyv má aj na ústnu dutinu.
Môže prispievať k zafarbeniu zubov, zápachu z úst a vyššiemu riziku ochorení ďasien.
Fajčenie môže zároveň potláčať typické krvácanie ďasien, takže problém môže byť menej nápadný.
Človek tak môže mať vážnejší zápal bez toho, aby si všimol výrazné krvácanie.
Ako často meniť kefku?
Zubná kefka sa časom opotrebuje.
Rozstrapkané štetiny čistia horšie a môžu byť menej šetrné k ďasnám.
Kefku alebo hlavicu elektrickej kefky je preto vhodné pravidelne meniť.
Ak sú štetiny viditeľne ohnuté a rozstrapkané už po krátkom čase, môže to byť aj znak toho, že pri čistení príliš tlačíme.
Kedy bolesť zuba neodkladať?
Zubná bolesť, ktorá je silná, pulzujúca, budí človeka zo spánku alebo je sprevádzaná opuchom, si zaslúži rýchle vyšetrenie.
Opuch tváre, horúčka, problémy s prehĺtaním alebo dýchaním môžu signalizovať závažnejšiu infekciu a vyžadujú urgentnú zdravotnú pomoc.
Analgetikum môže bolesť dočasne zmierniť.
Nevyrieši však príčinu.
Najlepšia oprava zuba je tá, ktorú nikdy netreba urobiť
Moderná stomatológia dokáže zachrániť zuby, ktoré by sa v minulosti museli vytrhnúť.
Stále však platí, že vlastný zdravý zub je najlepšie riešenie.
Základ nie je komplikovaný:
pravidelné čistenie, medzizubná hygiena, fluoridová pasta, rozumná konzumácia cukru a pravidelné kontroly.
Niekoľko minút denne môže rozhodnúť o tom, či budeme v budúcnosti riešiť iba preventívnu kontrolu alebo korunky, implantáty a drahé zákroky.
Zuby totiž nemusia byť spotrebný materiál.
Pri správnej starostlivosti môžu slúžiť desiatky rokov — ideálne celý život.
