Keď si predstavíme miesto vhodné pre život, takmer automaticky vidíme planétu obiehajúcu okolo hviezdy podobnej Slnku.
Teplo a svetlo hviezdy totiž poskytujú energiu, bez ktorej si život na Zemi prakticky nevieme predstaviť.
Vo vesmíre však existujú aj planéty, ktoré neobiehajú okolo žiadnej hviezdy.
Putujú galaxiou osamotené v takmer dokonalej tme.
Nazývajú sa túlavé alebo voľne plávajúce planéty.
Na prvý pohľad by mali byť mŕtvymi zamrznutými svetmi.
Lenže fyzika pripúšťa zaujímavú možnosť.
Niektoré z nich by mohli ukrývať tekutú vodu – a možno dokonca podmienky vhodné pre život.
Planéta vyhodená do vesmíru
Planéty zvyčajne vznikajú spolu s hviezdou.
Mladý planetárny systém však môže byť veľmi chaotickým miestom.
Obrovské planéty sa navzájom gravitačne ovplyvňujú a pri dostatočne blízkom stretnutí môže byť menšia planéta zo systému jednoducho vystrelená.
Od tej chvíle už neobieha okolo svojej hviezdy.
Začne putovať galaxiou.
Takéto svety môžu existovať miliardy rokov a medzi jednotlivými hviezdami preletieť obrovské vzdialenosti.
Astronómovia už našli viacero kandidátov na voľne plávajúce planéty a ich skutočný počet môže byť veľmi vysoký.
Bez hviezdy by mala planéta zamrznúť
Na Zemi pochádza väčšina energie na povrchu zo Slnka.
Ak by Zem náhle opustila Slnečnú sústavu, teploty na povrchu by začali prudko klesať.
Oceány by postupne zamŕzali a povrch planéty by sa stal extrémne chladným.
To však ešte neznamená, že by zamrzla úplne.
Planéta totiž vytvára aj vlastné teplo.
Zem je teplá aj zvnútra
Pod našimi nohami sa nachádza obrovské množstvo energie.
Časť pochádza ešte z obdobia vzniku planéty, ďalšia vzniká rádioaktívnym rozpadom prvkov vo vnútri Zeme.
Preto sa smerom do hĺbky teplota zvyšuje.
Toto takzvané geotermálne teplo je v porovnaní so slnečnou energiou na povrchu malé.
Ak však planétu pokrýva hrubá izolačná vrstva ľadu, môže sa teplo zachytávať pod povrchom.
Výsledkom môže byť oceán tekutej vody ukrytý kilometre pod ľadom.
A presne podobné prostredie poznáme aj v našej Slnečnej sústave.
Oceány existujú aj tam, kde takmer nesvieti Slnko
Niektoré mesiace veľkých planét pravdepodobne ukrývajú oceány pod ľadovým povrchom.
Jedným z najznámejších príkladov je Jupiterov mesiac Europa.
Jeho povrch je extrémne studený, no pod hrubou ľadovou kôrou sa podľa súčasných modelov nachádza globálny oceán.
Dôležitým zdrojom energie tam nie je iba rádioaktívny rozpad.
Europa je neustále deformovaná gravitáciou Jupitera.
Toto gravitačné „naťahovanie“ vytvára vnútorné teplo.
Ukazuje to jednu zásadnú vec:
tekutá voda nemusí byť závislá iba od priameho slnečného žiarenia.
Oceán ukrytý pod kilometrami ľadu
Predstavme si planétu približne veľkosti Zeme putujúcu medzihviezdnym priestorom.
Na povrchu môže panovať teplota hlboko pod nulou.
Atmosféra môže byť čiastočne zamrznutá a povrch môže pokrývať obrovská ľadová vrstva.
O niekoľko kilometrov hlbšie však môže byť situácia úplne iná.
Tlak a geotermálne teplo môžu zabrániť zamrznutiu všetkej vody.
Pod ľadom tak môže existovať oceán, ktorý zostane tekutý miliardy rokov.
Bez jediného východu Slnka.
Ako by život získaval energiu?
Život na povrchu Zeme stojí predovšetkým na fotosyntéze.
Rastliny využívajú slnečné svetlo a vytvárajú chemickú energiu, ktorá sa následne šíri celým potravinovým reťazcom.
V hlbokých oceánoch však poznáme ekosystémy, ktoré slnečné svetlo vôbec nepotrebujú.
Okolo hydrotermálnych prieduchov na dne oceánov žijú organizmy využívajúce chemosyntézu.
Energiu získavajú z chemických reakcií medzi minerálmi a látkami unikajúcimi z vnútra Zeme.
Niektoré takéto ekosystémy existujú v úplnej tme.
To znamená, že aspoň jednoduchý život teoreticky nemusí potrebovať hviezdu.
Potrebuje predovšetkým vhodný zdroj energie, tekuté prostredie a potrebné chemické látky.
Mohli by tam existovať zvieratá?
Tu už vstupujeme do oveľa väčšej oblasti špekulácií.
Jednoduchý mikrobiálny život potrebuje podstatne menej energie než veľké a komplexné organizmy.
Podzemný oceán túhavej planéty by preto pravdepodobne neposkytoval také množstvo energie ako Zem zaliata slnečným žiarením.
Ak by tam život vznikol, mohol by byť prevažne mikrobiálny.
Teoreticky však nemožno úplne vylúčiť ani zložitejšie organizmy, ak by bol zdroj chemickej energie dostatočne silný a stabilný.
Taký svet by však vyzeral úplne inak ako Zem.
Žiadne lesy.
Žiadna obloha.
Žiadny deň ani noc.
Iba obrovský čierny oceán pod kilometrami ľadu.
Najväčší problém je takýto svet vôbec nájsť
Planéta pri hviezde je relatívne dobre viditeľná nepriamo.
Môžeme sledovať, ako prechádza pred hviezdou alebo ako jej gravitácia ovplyvňuje pohyb hviezdy.
Túlavá planéta nemá svoju hviezdu.
Je chladná, tmavá a vo vesmíre prakticky nežiari.
Astronómovia preto využívajú napríklad gravitačné mikročočkovanie.
Keď taká planéta prejde pred vzdialenou hviezdou, jej gravitácia na krátky čas zosilní svetlo hviezdy v pozadí.
Z takéhoto krátkeho záblesku možno odhaliť objekt, ktorý by sme inak vôbec nevideli.
Galaxia môže byť plná skrytých svetov
Ak sú voľne plávajúce planéty bežné, znamená to, že potenciálne prostredia pre život nemusia existovať iba okolo hviezd.
Medzi hviezdami sa môžu nachádzať miliardy svetov, ktoré sú pre naše teleskopy takmer neviditeľné.
Väčšina z nich bude pravdepodobne nehostinná.
Niektoré však môžu mať hrubú atmosféru, geologicky aktívne vnútro alebo oceán ukrytý pod ľadom.
A to dramaticky rozširuje predstavu o tom, kde všade by život mohol existovať.
Život možno nepotrebuje slnečný deň
Na Zemi je Slnko takou dominantnou súčasťou života, že si svet bez neho spájame automaticky so smrťou.
Vesmír však môže byť oveľa zvláštnejší.
Planéta môže celé miliardy rokov putovať absolútnou tmou medzi hviezdami.
Na jej povrchu môže panovať mráz, v ktorom by človek neprežil ani chvíľu.
A napriek tomu sa hlboko pod kilometrami ľadu môže nachádzať teplý oceán.
Ak by sme v takom oceáne jedného dňa našli život, znamenalo by to niečo zásadné:
život vo vesmíre možno nepotrebuje ani Slnko. Stačí mu energia, voda a dostatok času.
