Predstava je jednoduchá: viac než osem miliárd ľudí sa postaví na zem, odráta tri, dva, jedna — a všetci naraz vyskočia.
Mohla by sa Zem pohnúť? Mohlo by vzniknúť zemetrasenie? Alebo by sa nestalo prakticky nič?
Odpoveď je prekvapivo jednoduchá: Zem by si to takmer ani nevšimla.
Ľudí je veľa, ale Zem je neporovnateľne väčšia
Celková hmotnosť ľudstva je obrovská z nášho pohľadu, ale v porovnaní s hmotnosťou Zeme je zanedbateľná.
Zem má hmotnosť približne:
5,97 × 10²⁴ kilogramov.
Aj keby sme veľmi hrubo odhadli priemernú hmotnosť človeka na 60 až 70 kilogramov, celková hmotnosť všetkých ľudí by bola len nepatrným zlomkom hmotnosti planéty.
Takže keď všetci vyskočia, Zem sa síce podľa fyziky pohne opačným smerom, ale len o neuveriteľne malú vzdialenosť.
Takú malú, že by sme ju bežnými prostriedkami prakticky nezaznamenali.
Zem by sa po dopade vrátila späť
Keď človek vyskočí, odtlačí sa od Zeme.
Podľa zákona zachovania hybnosti preto Zem dostane veľmi malý impulz opačným smerom.
Lenže keď človek dopadne, svoju hybnosť odovzdá späť Zemi.
Výsledok?
Takmer všetko sa vráti do pôvodného stavu.
Žiadne posunutie planéty o metre, kilometre ani centimetre.
A čo zemetrasenie?
Tu je to zaujímavejšie.
Ak by všetci ľudia stáli veľmi blízko pri sebe a naraz dopadli na zem, vznikla by tlaková vlna a vibrácie.
Lokálne by to mohlo byť citeľné.
Ale zemetrasenia vznikajú pohybom obrovských horninových blokov s energiou, ktorá je rádovo vyššia než energia ľudského skoku.
Takže žiadne globálne zemetrasenie by sa nekonalo.
Najskôr by to pripomínalo veľmi silné dupnutie obrovského davu.
Čo keby všetci ľudia boli na jednom mieste?
To je ešte zaujímavejší scenár.
Ak by sme všetkých ľudí zhromaždili na jednom území a nechali ich súčasne vyskočiť, lokálny efekt by bol výraznejší.
Pôda by sa rozvibrovala, budovy v okolí by mohli zaznamenať otras a seizmografy by udalosť pravdepodobne zachytili.
Ale stále by nešlo o nič, čo by ovplyvnilo obežnú dráhu Zeme alebo rotáciu planéty.
Mohli by ľudia spomaliť rotáciu Zeme?
Teoreticky áno.
Prakticky nie.
Ak by sa všetci ľudia presunuli napríklad smerom k rovníku alebo naopak k pólom, veľmi nepatrne by sa zmenilo rozloženie hmotnosti Zeme.
To by mohlo zmeniť rýchlosť rotácie podobne ako krasokorčuliar, ktorý mení rýchlosť otáčania pohybom rúk.
Lenže hmotnosť ľudstva je v porovnaní so Zemou taká malá, že zmena by bola mizivá.
Príroda dokáže oveľa viac než celé ľudstvo
Zaujímavé je porovnanie s prírodnými javmi.
Veľké zemetrasenia, sopečné erupcie alebo presuny vody v oceánoch presúvajú neporovnateľne väčšie množstvo hmoty než celé ľudstvo.
Napríklad silné zemetrasenie môže veľmi mierne zmeniť dĺžku dňa alebo polohu rotačnej osi Zeme.
Nie o sekundy, ale o veľmi malé zlomky sekundy.
V porovnaní s tým je spoločný ľudský skok prakticky bezvýznamný.
Najväčší problém by nebola fyzika
Ak by sa niekto skutočne pokúsil dostať všetkých ľudí na jedno miesto, najväčší problém by nebol samotný skok.
Bol by to chaos.
Doprava, zásobovanie, voda, hygiena, teplo a obrovská koncentrácia ľudí by boli oveľa väčším problémom než akýkoľvek fyzikálny efekt skoku.
Takže z vedeckého hľadiska je odpoveď jasná:
Keby všetci ľudia na Zemi naraz vyskočili, planéta by sa prakticky nepohla a po dopade by sa všetko takmer úplne vrátilo späť.
Zem je jednoducho príliš veľká na to, aby ju ľudstvo jedným spoločným „hop“ nejako výrazne rozhodilo.
