Jedna cigareta po káve. Ďalšia počas prestávky. Jedna po obede a večer ešte pár ďalších.
Pre fajčiara sa cigareta môže stať úplne bežnou súčasťou dňa. V tele však pri každom fajčení prebieha séria procesov, ktoré za bežných okolností vôbec nevnímame.
Tabakový dym neovplyvňuje iba pľúca. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že tabak poškodzuje prakticky každý orgán tela a súvisí okrem iného s rakovinou, ochoreniami srdca, mozgovou príhodou či chronickými ochoreniami pľúc.
Čo sa teda po potiahnutí cigarety deje v tele – a čo sa začne diať, keď človek prestane?
Nikotín sa dostáva do mozgu veľmi rýchlo
Jednou z hlavných látok zodpovedných za závislosť od cigariet je nikotín.
Po vdýchnutí cigaretového dymu sa cez pľúca dostáva do krvného obehu a následne do mozgu. Tam ovplyvňuje nervový systém a mechanizmy spojené s odmeňovaním.
Práve preto môže cigareta priniesť krátkodobý pocit uspokojenia alebo úľavy.
Háčik je v tom, že účinok postupne odznie.
Mozog si zároveň na pravidelný prísun nikotínu zvyká a začne ho vyžadovať znova.
Výsledkom je klasický kolobeh:
cigareta → krátkodobá úľava → pokles hladiny nikotínu → chuť na ďalšiu cigaretu.
WHO označuje nikotín za vysoko návykovú látku.
Cigareta však nie je iba nikotín
Keby bol jediným problémom cigariet nikotín, situácia by bola podstatne jednoduchšia.
Pri spaľovaní tabaku vzniká zmes tisícov chemických látok.
Do organizmu sa okrem iného dostáva oxid uhoľnatý a množstvo toxických či karcinogénnych látok.
Práve produkty horenia tabaku sú veľkou časťou dôvodu, prečo klasické cigarety spôsobujú také rozsiahle poškodenie organizmu.
Srdce dostáva zabrať pri každom fajčení
Fajčenie výrazne ovplyvňuje kardiovaskulárny systém.
Nikotín stimuluje nervový systém, zatiaľ čo látky v cigaretovom dyme poškodzujú cievy a podporujú procesy vedúce k ateroskleróze.
Dlhodobé fajčenie preto zvyšuje riziko:
- ischemickej choroby srdca,
- infarktu,
- mozgovej príhody,
- poškodenia ciev,
- ďalších kardiovaskulárnych ochorení.
Dobrou správou je, že po skončení fajčenia začne kardiovaskulárne riziko postupne klesať. CDC uvádza, že riziko infarktu prudko klesá už počas prvých jedného až dvoch rokov po skončení fajčenia.
Pľúca sú neustále vystavené dymu
Pľúca majú vlastné mechanizmy, ktorými sa snažia odstraňovať nečistoty a hlien.
Pravidelné fajčenie tieto obranné mechanizmy poškodzuje.
Postupne sa môže objaviť:
- chronický kašeľ,
- zvýšená tvorba hlienu,
- pískanie pri dýchaní,
- zadýchavanie,
- častejšie infekcie dýchacích ciest.
Dlhodobé fajčenie patrí medzi hlavné rizikové faktory chronickej obštrukčnej choroby pľúc – CHOCHP.
CDC uvádza, že skončenie fajčenia znižuje riziko vzniku CHOCHP a u ľudí, ktorí ju už majú, spomaľuje ďalšiu stratu pľúcnych funkcií.
A potom je tu rakovina
Najznámejším dôsledkom fajčenia je rakovina pľúc.
Tým sa však zoznam nekončí.
Tabak súvisí s množstvom ďalších typov rakoviny. WHO uvádza, že užívanie tabaku je rizikovým faktorom pre viac ako 20 typov alebo podtypov nádorových ochorení.
Fajčenie teda nie je problémom jedného konkrétneho orgánu.
Dym prechádza pľúcami, látky sa dostávajú do krvného obehu a následky sa môžu prejaviť v rôznych častiach tela.
„Ja fajčím iba pár denne“
Častým argumentom je:
„Veď nefajčím krabičku. Dám si len pár cigariet.“
Menšie množstvo cigariet znamená menšiu expozíciu ako intenzívne fajčenie, ale z fajčenia tým nevzniká bezpečný zvyk.
WHO uvádza, že všetky formy užívania tabaku sú škodlivé a bezpečná úroveň expozície tabaku neexistuje.
Pre organizmus teda neexistuje magická hranica, pod ktorou sa cigarety zrazu stanú neškodnými.
Pasívne fajčenie nie je iba nepríjemný zápach
Cigaretový dym neovplyvňuje iba človeka, ktorý fajčí.
Ľudia v jeho okolí vdychujú sekundárny tabakový dym.
WHO uvádza, že neexistuje bezpečná úroveň vystavenia pasívnemu fajčeniu a odhaduje, že sekundárny tabakový dym spôsobuje každoročne viac ako 1,6 milióna predčasných úmrtí nefajčiarov na celom svete.
Preto má veľký význam nefajčiť v interiéri auta či domácnosti, najmä v prítomnosti detí.
Čo sa deje po poslednej cigarete?
Zaujímavé je, že organizmus nezačne regenerovať až po niekoľkých mesiacoch.
Prvé zmeny nastávajú prakticky okamžite.
Po niekoľkých minútach
Začne klesať zvýšená srdcová frekvencia.
CDC uvádza pokles pulzu medzi prvými zmenami po skončení fajčenia.
Po približne jednom dni
Po približne 24 hodinách klesá hladina nikotínu v krvi na nulu.
Po niekoľkých dňoch
Hladina oxidu uhoľnatého v krvi postupne klesne na úroveň typickú pre nefajčiara.
Chuť a čuch sa môžu začať zlepšovať.
NHS uvádza, že približne po 48 hodinách sa zlepšuje čuch a chuť a pľúca začínajú odstraňovať nahromadený hlien.
Po niekoľkých týždňoch
Zlepšuje sa krvný obeh a fyzická aktivita môže byť jednoduchšia.
NHS uvádza citeľné zlepšenie cirkulácie približne počas 2 až 12 týždňov od skončenia fajčenia.
Po niekoľkých mesiacoch
Kašeľ, pískanie a problémy s dýchaním sa môžu postupne zmierňovať.
CDC uvádza pokles kašľa a dýchavičnosti v horizonte približne jedného až dvanástich mesiacov.
Po jednom až dvoch rokoch
Riziko infarktu výrazne klesá.
Po rokoch
Riziko viacerých ochorení pokračuje v postupnom poklese.
CDC uvádza, že približne po 10 až 15 rokoch klesá dodatočné riziko rakoviny pľúc približne na polovicu oproti človeku, ktorý naďalej fajčí.
Prečo môže byť prvých pár dní bez cigariet takých nepríjemných?
Pretože závislosť nezmizne v momente, keď človek zahasí poslednú cigaretu.
Po poklese hladiny nikotínu sa môžu objaviť abstinenčné príznaky:
- silná chuť na cigaretu,
- podráždenosť,
- nepokoj,
- problémy so sústredením,
- zmeny nálady,
- problémy so spánkom.
NHS uvádza, že abstinenčné príznaky môžu začať už niekoľko hodín po poslednej cigarete. Najvýraznejšie bývajú počas prvého týždňa, najmä počas prvých troch dní, a u väčšiny ľudí postupne ustupujú počas približne troch až štyroch týždňov.
To vysvetľuje, prečo môže človek prvé dni nadobudnúť pocit, že sa bez cigarety cíti horšie.
Neznamená to, že cigarety jeho organizmu prospievali.
Mozog jednoducho reaguje na chýbajúcu látku, na ktorú si vytvoril závislosť.
Má zmysel prestať po dvadsiatich rokoch fajčenia?
Áno.
Jedným z najnebezpečnejších omylov je predstava:
„Fajčím už tak dlho, že teraz je aj tak neskoro.“
CDC uvádza, že skončenie fajčenia prináša zdravotný prospech v každom veku, bez ohľadu na to, ako dlho alebo intenzívne človek predtým fajčil.
Čím skôr človek prestane, tým lepšie.
Ale bod, po ktorom by už skončenie nemalo význam, jednoducho neexistuje.
Telo si poslednú cigaretu všimne veľmi rýchlo
Fajčenie môže dlhé roky pôsobiť ako nevinný rituál.
Káva, cigareta a päť minút pokoja.
Za týmto krátkym momentom však stojí návyková látka a pravidelná expozícia produktom spaľovania tabaku, ktoré postupne zvyšujú riziko závažných ochorení.
Zaujímavé je, že organizmus začne reagovať aj opačným smerom veľmi rýchlo.
Už po poslednej cigarete sa začína séria zmien, ktoré pokračujú dni, mesiace aj celé roky.
A práve preto má prestať fajčiť význam bez ohľadu na to, či niekto fajčil päť rokov alebo päťdesiat.
