Prdenie patrí medzi tie telesné funkcie, o ktorých sa veľa vtipkuje a málo seriózne hovorí.
Pritom ide o úplne normálnu súčasť trávenia. Každý človek má v tráviacom trakte plyn a každý ho musí nejakým spôsobom dostať von. Niekedy grgnutím, inokedy druhým koncom.
A hoci jeden poriadny prd dokáže na chvíľu rozbiť rodinnú atmosféru, z medicínskeho hľadiska väčšinou neznamená vôbec nič zlé.
Naopak, tvorba črevných plynov často znamená jednoducho to, že črevné baktérie robia svoju robotu.
Kedy je teda prdenie normálne, prečo niektoré prdy smrdia ako biologická zbraň a kedy môže nadmerná plynatosť upozorniť na zdravotný problém?
Prd nie je iba „vzduch zo zadku“
Odborne sa odchod črevného plynu označuje ako flatulencia a samotný plyn ako flatus.
Do tráviaceho systému sa plyn dostáva hlavne dvoma spôsobmi.
Časť jednoducho prehltneme.
Pri jedení, pití a rozprávaní nevedomky prehĺtame malé množstvá vzduchu. Viac ho prehltneme pri rýchlom jedení, pití sýtených nápojov, žuvaní žuvačky alebo fajčení. Časť vzduchu vygrgneme a zvyšok môže pokračovať črevom ďalej.
Druhý zdroj je omnoho zaujímavejší.
Plyn vyrábajú baktérie v hrubom čreve.
V črevách máme vlastnú fermentačnú továreň
Nie všetko, čo zjeme, dokáže tenké črevo úplne rozložiť a vstrebať.
Časť sacharidov preto dorazí až do hrubého čreva.
Tam na ne čakajú miliardy mikroorganizmov tvoriacich črevný mikrobióm.
Baktérie tieto látky fermentujú a pri tom vznikajú plyny, najmä vodík, oxid uhličitý a u niektorých ľudí aj metán. NIDDK uvádza, že práve bakteriálne rozkladanie nestrávených sacharidov patrí medzi hlavné zdroje črevných plynov.
Takže keď po fazuľovej polievke začne v bruchu hrať dychovka, nie je to chyba fazule.
Je to kombinácia potravy a mikroorganizmov, ktoré si na nej pochutnávajú.
Koľkokrát denne je normálne si prdnúť?
Pravdepodobne viac, než by ste čakali.
Výskumy citované americkým NIDDK naznačujú priemer približne 8 až 14 odchodov plynu denne.
Za normálne sa však považuje aj približne 25-krát denne.
Samozrejme nikto normálny celý deň nesedí s počítadlom a nezapisuje si:
„07:43 – malý.“
„09:16 – stredný.“
„11:04 – katastrofický.“
Podstatnejšie než samotné číslo je, či sa množstvo plynatosti náhle zmenilo, spôsobuje bolesti alebo výrazne zasahuje do každodenného života.
Väčšina prdu vôbec nesmrdí
Toto môže byť prekvapujúce.
Hlavná časť črevného plynu je prakticky bez zápachu.
Zápach spôsobuje iba malé množstvo chemických zlúčenín, najmä látok obsahujúcich síru.
Jednou z nich môže byť sírovodík, známy typickým zápachom po skazených vajciach. NIDDK uvádza sírne zlúčeniny medzi hlavné dôvody nepríjemného zápachu flatulencie.
Preto môže byť obrovský hlasný prd relatívne neškodný pre nos, zatiaľ čo nenápadný tichý kus dokáže vyprázdniť miestnosť za päť sekúnd.
Hlasitosť a zápach totiž nie sú to isté.
Prečo prdy po vajciach, mäse či brokolici dokážu tak smrdieť?
Niektoré potraviny obsahujú viac zlúčenín síry.
Patria sem napríklad vajcia, mäso, cesnak, cibuľa a kapustová zelenina, ako brokolica, karfiol alebo ružičkový kel.
Pri ich trávení môžu črevné baktérie vytvárať viac zapáchajúcich sírnych plynov.
To však neznamená, že brokolica je nezdravá.
Práve naopak.
Veľa potravín spôsobujúcich plynatosť obsahuje vlákninu a ďalšie prospešné látky.
Smradľavý prd teda nie je automaticky známkou zlého jedálnička.
Niekedy je to jednoducho daň za zdravú zeleninu.
Prečo je fazuľa taká legendárna?
Fazuľa, šošovica, hrach a ďalšie strukoviny obsahujú sacharidy, ktoré ľudský tráviaci systém nedokáže úplne rozložiť.
Dostanú sa preto do hrubého čreva.
A tam sa začína bakteriálna párty.
Fermentácia vytvorí vodík, oxid uhličitý a ďalšie plyny.
Podobne môžu pôsobiť niektoré druhy zeleniny, ovocia, celozrnných produktov a potraviny s určitými sladidlami. NIDDK medzi častých vinníkov zaraďuje napríklad strukoviny, kapustovú zeleninu, niektoré ovocie, mliečne výrobky a sladidlá končiace na „-ol“, ako sorbitol či xylitol.
Prečo jeden človek po fazuli prdí ako starý traktor a druhý skoro vôbec?
Pretože nemáme rovnaké črevá.
Presnejšie: nemáme rovnaký črevný mikrobióm.
Zloženie baktérií v hrubom čreve sa medzi jednotlivými ľuďmi výrazne líši.
Dve osoby môžu zjesť úplne rovnakú večeru a ich baktérie ju spracujú trochu iným spôsobom.
Rozdielne môže byť množstvo vytvoreného plynu aj jeho chemické zloženie.
Navyše každý človek má inú toleranciu nafúknutia a inak citlivé črevá.
Preto niekto môže mať veľké množstvo plynu bez akýchkoľvek problémov, zatiaľ čo inému spôsobí aj normálne množstvo nepríjemné nafúknutie alebo bolesť. NIDDK upozorňuje, že niektorí ľudia cítia výrazné ťažkosti aj pri normálnom množstve črevného plynu.
Plynatosť nemusí znamenať, že máte „zlé trávenie“
Toto je častý omyl.
Tvorba plynu je normálnou súčasťou trávenia.
Ak zjete viac vlákniny, strukovín alebo zeleniny, môžete pokojne prdieť viac a napriek tomu mať úplne zdravé črevá.
Problém je skôr vtedy, keď je plynatosť nová, extrémna alebo sprevádzaná ďalšími príznakmi.
Samotný prd teda nie je diagnóza.
Prečo prdíme viac po sýtených nápojoch?
Tu netreba hľadať žiadnu veľkú záhadu.
Do nápoja bol úmyselne pridaný plyn.
Časť oxidu uhličitého unikne grgnutím, časť môže pokračovať tráviacim traktom ďalej.
Navyše pri rýchlom pití prehĺtame ďalší vzduch.
Preto NIDDK pri problémoch s plynatosťou odporúča obmedziť sýtené nápoje a jesť či piť pomalšie.
Takže ak vypijete liter koly a o hodinu hrá črevo vlastný koncert, organizmus sa vás pravdepodobne nepokúša zavraždiť.
Len sa zbavuje plynu.
Môže mlieko spôsobovať brutálnu plynatosť?
Áno, najmä pri laktózovej intolerancii.
Laktóza je mliečny cukor.
Na jej rozklad potrebujeme enzým laktázu.
Ak jej máme málo, časť laktózy sa nevstrebe v tenkom čreve a pokračuje do hrubého čreva.
Baktérie sa do nej pustia a výsledkom môže byť plynatosť, nafúknutie, kŕče a hnačka.
Preto ak niekto pravidelne po mlieku zažíva črevný armagedon, nemusí to byť náhoda. NIDDK aj NHS uvádzajú laktózovú intoleranciu medzi bežné príčiny nadmernej plynatosti.
A čo umelé sladidlá?
Aj tie dokážu narobiť pekný bordel.
Sorbitol, mannitol, xylitol, maltitol a ďalšie cukrové alkoholy sa nemusia úplne absorbovať.
Časť preto skončí v hrubom čreve, kde ju fermentujú baktérie.
Výsledkom môže byť plynatosť a pri väčšom množstve aj hnačka.
Preto niekedy človek zje polovicu balenia žuvačiek „bez cukru“ a následne objaví biologickú cenu za nulové kalórie.
Je zadržiavanie prdov nebezpečné?
Bežné krátkodobé zadržanie plynu zdravého človeka pravdepodobne nespôsobí katastrofu.
Ale komfortné to rozhodne byť nemusí.
Plyn zostáva v tráviacom trakte a môže zvýšiť pocit tlaku, nafúknutia či bolesti.
Nakoniec musí niekam odísť.
Časť plynov môže byť absorbovaná cez črevnú stenu a následne odstránená cez pľúca, ďalšia časť jednoducho počká na vhodnejší okamih.
Takže päťhodinové hrdinské zvieranie zadku na rodinnej oslave vám žiadnu medailu neprinesie.
Prečo niekedy prd „páli“?
Samotný črevný plyn zvyčajne nemá teplotu schopnú spáliť pokožku.
Pocit pálenia môže súvisieť s podráždením oblasti konečníka, napríklad po hnačke alebo po pikantnom jedle.
Látky z chilli, ktoré aktivujú receptory pálenia v ústach, môžu podobne podráždiť aj druhý koniec tráviaceho systému.
Takže ostré chilli dokáže človeka pozdraviť dvakrát.
Je veľmi smradľavý prd známkou choroby?
Väčšinou nie.
Zápach je často dôsledkom jedálnička a zloženia črevných baktérií.
Ale ak sa plynatosť výrazne zmení a zároveň sa objavia iné tráviace problémy, stojí za to hľadať príčinu.
Medzi stavy spojené s nadmernou plynatosťou patria napríklad laktózová intolerancia, celiakia, syndróm dráždivého čreva, zápcha alebo premnoženie baktérií v tenkom čreve – SIBO.
To však neznamená, že každý smradľavý prd treba diagnostikovať cez Google.
Kedy už treba plynatosť riešiť s lekárom?
Samotné prdenie je normálne.
Spozornieť treba najmä vtedy, keď ide o výraznú novú zmenu alebo sa pridajú ďalšie príznaky.
NIDDK a NHS odporúčajú lekára kontaktovať najmä pri pretrvávajúcej bolesti brucha alebo nafukovaní, opakovaných hnačkách či zápche, nevysvetliteľnom chudnutí alebo krvi v stolici.
Vtedy už nie je hlavná otázka:
„Prečo tak prdím?“
Ale:
„Prečo sa zmenilo moje trávenie?“
Dá sa prdenie obmedziť?
Áno, ale úplne ho odstrániť by nebolo ani reálne, ani potrebné.
Ak človeka nadmerná plynatosť trápi, často pomôže jesť pomalšie, obmedziť sýtené nápoje a žuvačky a sledovať, po ktorých potravinách sa problém zhoršuje.
NIDDK odporúča pri ťažkostiach skúsiť menšie porcie a podľa konkrétneho problému upraviť množstvo potravín obsahujúcich laktózu, fruktózu, veľké množstvo vlákniny alebo niektoré fermentovateľné sacharidy.
Nie je však dobrý nápad bezhlavo vyhádzať zo stravy polovicu potravín.
Ak vám problémy spôsobuje konkrétna intolerancia alebo ochorenie, omnoho lepšie je zistiť príčinu.
A čo „detox“ čriev?
Tu prichádza obľúbený internetový nezmysel.
Plynatosť neznamená, že máte črevá „plné toxínov“, ktoré treba vyčistiť zázračným čajom za 39,90 €.
Črevné baktérie prirodzene produkujú plyny.
Ani hlasný, ani smradľavý prd sám osebe nie je dôkazom „toxického čreva“.
A drastické očistné kúry môžu trávenie skôr rozhádzať než zázračne opraviť.
Prdenie je vlastne vedľajší produkt života v nás
V každom človeku žije obrovská komunita mikroorganizmov.
Pomáhajú rozkladať potravu, ktorú by sme sami nedokázali dokonale spracovať.
Výsledkom ich metabolizmu sú okrem iného aj plyny.
Takže prd je do istej miery chemická stopa spolupráce medzi nami a naším mikrobiómom.
Nie práve najromantickejšia forma symbiózy, ale stále symbióza.
Najdôležitejšie teda je: prdenie je normálne
Človek, ktorý nikdy neprdí, pravdepodobne jednoducho klame.
Tvorba črevného plynu patrí k normálnemu fungovaniu tráviaceho systému.
Niektoré dni ho vytvoríme viac.
Iné menej.
Záleží od toho, čo sme jedli, ako rýchlo sme jedli, koľko vzduchu sme prehltli a aké mikroorganizmy momentálne organizujú párty v našom hrubom čreve.
Takže ak si po fazuľovom guláši prdnete dvadsaťkrát, svet sa pravdepodobne nekončí.
Ak však plynatosť vznikne náhle, začne bolieť alebo ju sprevádza chudnutie, krv v stolici či dlhodobá hnačka, potom už stojí za to namiesto otvárania okna otvoriť dvere lekárovi.
A dovtedy?
Prd je jednoducho fyzika, chémia a mikrobiológia v jednom zvukovom efekte.
