Rakovina patrí medzi najobávanejšie ochorenia, no v skutočnosti nejde o jednu jedinú chorobu. Pod názvom rakovina sa skrývajú stovky rôznych ochorení, ktoré majú spoločný základný problém: niektoré bunky tela sa prestanú správať tak, ako by mali.
Začnú sa nekontrolovane deliť, ignorujú signály, ktoré by ich za normálnych okolností zastavili, a v niektorých prípadoch dokážu prenikať do okolitých tkanív alebo sa šíriť do vzdialených častí tela.
Ako sa však z úplne normálnej bunky stane bunka nádorová?
Naše bunky majú vlastný „program“
Ľudské telo tvorí obrovské množstvo buniek. Každá z nich má DNA obsahujúcu genetické informácie potrebné na jej fungovanie.
Bunka však nemôže rásť a deliť sa bez obmedzenia. V organizme existuje celý systém kontrolných mechanizmov, ktoré určujú, kedy sa bunka môže rozdeliť, kedy má opraviť poškodenie DNA a kedy má zaniknúť.
Za normálnych okolností je tento systém mimoriadne presný.
Problém nastáva vtedy, keď sa v DNA nahromadia určité poškodenia alebo mutácie.
Nie každá mutácia vedie k rakovine. V skutočnosti vznikajú drobné genetické chyby v našich bunkách neustále a väčšina z nich nespôsobí nič vážne.
Aby sa z bunky stala rakovinová, zvyčajne musí dôjsť k viacerým zmenám naraz.
Rakovina nevzniká jednou jedinou chybou
Predstaviť si to môžeme ako automobil s viacerými bezpečnostnými systémami.
Jedna chyba ešte nemusí znamenať katastrofu. Pokiaľ však prestanú fungovať brzdy, kontrola rýchlosti aj ďalšie ochranné mechanizmy, vozidlo sa môže dostať mimo kontroly.
Podobné je to s nádorovou bunkou.
Niektoré mutácie môžu zapnúť gény podporujúce rast buniek. Iné zase vyradia gény, ktoré majú nekontrolované delenie zastavovať.
Ďalšie poškodenia môžu umožniť bunke uniknúť prirodzenému mechanizmu bunkovej smrti.
Postupne tak môže vzniknúť bunka, ktorá sa delí napriek tomu, že by už dávno mala prestať existovať.
Prečo riziko rakoviny rastie s vekom?
Jedným z najväčších rizikových faktorov rakoviny je samotný vek.
Nie je to náhoda.
Čím dlhšie žijeme, tým viac bunkových delení naše telo absolvovalo a tým viac času existovalo na nahromadenie genetických poškodení.
DNA navyše počas života čelí množstvu vplyvov.
Niektoré pochádzajú priamo z organizmu. Iné prichádzajú z prostredia.
Tabakový dym obsahuje látky, ktoré môžu poškodzovať DNA. Ultrafialové žiarenie zo Slnka môže vyvolávať mutácie v kožných bunkách. Ionizujúce žiarenie môže poškodzovať genetický materiál a niektoré infekcie môžu zvyšovať riziko určitých typov rakoviny.
Veľká časť genetických zmien však vzniká jednoducho pri prirodzenom fungovaní a delení buniek.
Prečo fajčenie tak výrazne zvyšuje riziko?
Cigaretový dym je jedným z najlepšie preskúmaných karcinogénnych faktorov.
Obsahuje množstvo chemických látok schopných poškodzovať DNA buniek.
Pri pravidelnom fajčení sú bunky dýchacích ciest týmto látkam vystavované opakovane celé roky.
Telo síce dokáže časť poškodenia opraviť, ale nie vždy dokonale.
Postupné hromadenie mutácií môže nakoniec zvýšiť pravdepodobnosť vzniku nádorovej bunky.
Fajčenie pritom nesúvisí iba s rakovinou pľúc. Zvyšuje riziko viacerých nádorových ochorení vrátane rakoviny ústnej dutiny, hrdla, pažeráka, močového mechúra či pankreasu.
Rakovinové bunky dokážu obísť obranu organizmu
Naše telo nie je proti rakovine úplne bezbranné.
Imunitný systém dokáže rozpoznávať a ničiť niektoré abnormálne bunky ešte skôr, ako vytvoria nebezpečný nádor.
Nádorové bunky sa však počas svojho vývoja môžu meniť.
Niektoré získajú schopnosť ukryť sa pred imunitným systémom alebo potlačiť jeho reakciu vo svojom okolí.
A práve tento poznatok viedol k vývoju jednej z najzaujímavejších oblastí modernej onkológie — imunoterapie.
Namiesto priameho útoku na nádor sa niektoré druhy imunoterapie snažia odstrániť „brzdy“ imunitného systému a umožniť mu, aby nádorové bunky napadol sám.
Ako môže malý nádor získavať živiny?
Nádor potrebuje na rast kyslík a živiny rovnako ako normálne tkanivo.
Keď je veľmi malý, môže využívať existujúce okolité cievy. S rastúcou veľkosťou to však prestáva stačiť.
Niektoré nádory preto začnú produkovať látky podporujúce tvorbu nových krvných ciev.
Tento proces sa nazýva angiogenéza.
Nové cievy zásobujú nádor kyslíkom a živinami a umožňujú mu ďalej rásť.
Práve angiogenéza je jedným z procesov, na ktoré sú zamerané niektoré moderné protinádorové lieky.
Čo sú metastázy?
Jednou z najnebezpečnejších vlastností zhubných nádorov je schopnosť šíriť sa do ďalších častí tela.
Niektoré nádorové bunky sa dokážu oddeliť od pôvodného nádoru, preniknúť do krvného alebo lymfatického obehu a cestovať organizmom.
Ak sa zachytia v inom orgáne, môžu sa tam začať množiť a vytvoriť nový nádor.
Tomuto procesu hovoríme metastázovanie.
Dôležité je, že metastáza sa stále označuje podľa pôvodného nádoru.
Ak sa napríklad rakovina hrubého čreva rozšíri do pečene, nejde o novú rakovinu pečene, ale o metastatický nádor hrubého čreva v pečeni.
Prečo sa rakovina môže po liečbe vrátiť?
Liečba môže odstrániť obrovské množstvo nádorových buniek, ale niekedy môže v organizme zostať malé množstvo buniek, ktoré sú príliš malé na to, aby ich bolo možné zachytiť zobrazovacími vyšetreniami.
Niektoré môžu zostať určitý čas neaktívne.
Ak neskôr začnú opäť rásť, ochorenie sa môže vrátiť.
Rakovinové bunky sa navyše môžu geneticky líšiť aj v rámci jedného nádoru.
To znamená, že liečba môže veľmi účinne zničiť jednu skupinu buniek, zatiaľ čo iná skupina môže byť odolnejšia.
Práve preto sa v onkológii často kombinuje viacero spôsobov liečby.
Dá sa rakovine úplne predísť?
Nie.
A je dôležité to povedať jasne.
Aj človek, ktorý žije mimoriadne zdravo, môže dostať rakovinu. Mnohé genetické zmeny vznikajú prirodzene a úplne odstrániť riziko nie je možné.
Životný štýl však môže pravdepodobnosť niektorých nádorových ochorení výrazne ovplyvniť.
Medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia patrí nefajčiť, obmedziť alkohol, chrániť kožu pred nadmerným UV žiarením, udržiavať primeranú telesnú hmotnosť, pravidelne sa hýbať a využívať odporúčané preventívne vyšetrenia a skríning.
Významnú úlohu zohráva aj očkovanie proti niektorým vírusom spojeným s rakovinou, napríklad HPV.
Rakovina nie je jedna choroba
Práve toto je jeden z dôvodov, prečo neexistuje jeden univerzálny „liek na rakovinu“.
Rakovina pľúc môže mať úplne inú genetickú charakteristiku ako rakovina prsníka alebo kože.
Dokonca aj dvaja pacienti s nádorom toho istého orgánu môžu mať biologicky odlišné ochorenie.
Moderná onkológia sa preto čoraz viac snaží zistiť konkrétne genetické a molekulárne vlastnosti nádoru.
Na základe nich môže byť v niektorých prípadoch vybraná cielená liečba presne podľa toho, aké mechanizmy nádor využíva.
Z obyčajnej bunky môže vzniknúť nebezpečný protivník
Rakovina nevzniká preto, že by sa v tele zrazu objavil úplne cudzí organizmus.
Vzniká z našich vlastných buniek.
Práve to robí jej liečbu takou zložitou.
Lekári sa musia pokúsiť zničiť alebo zastaviť bunky, ktoré sú geneticky veľmi podobné zdravým bunkám tela, no zároveň získali schopnosť ignorovať pravidlá, podľa ktorých ostatné bunky fungujú.
Čím viac vedci o týchto mechanizmoch zisťujú, tým presnejšie dokážu na slabé miesta nádorov cieliť.
A práve preto sa liečba rakoviny za posledné desaťročia postupne mení z jedného univerzálneho útoku na čoraz presnejší zásah proti konkrétnym vlastnostiam nádoru.