Niektoré predmety používame tak automaticky, že nás ani nenapadne premýšľať, či ich používame správne.
Umývačku naplníme rovnako ako vždy. Mäso necháme rozmraziť na kuchynskej linke. Do práčky nalejeme „radšej trochu viac“ pracieho prostriedku a vatovou tyčinkou si dôkladne vyčistíme ucho.
Veď to tak robíme celé roky.
Lenže pri niektorých každodenných veciach sú naše zaužívané návyky zbytočné, neefektívne alebo dokonca nesprávne.
Tu je desať príkladov, pri ktorých možno zistíte, že ste ich celý život robili úplne inak.
1. Riad pred umývačkou dôkladne oplachujete
Tanier najprv opláchnete pod tečúcou vodou a až potom ho vložíte do umývačky.
Logické?
Pri moderných umývačkách väčšinou zbytočné.
ENERGY STAR odporúča z riadu odstrániť väčšie zvyšky jedla, ale neoplachovať ho dopredu. Moderné umývačky a detergenty sú navrhnuté tak, aby špinu odstránili samy. Predoplachovanie iba zvyšuje spotrebu vody a energie.
Takže:
zvyšky špagiet zoškrabať áno.
Umývať tanier pod kohútikom takmer dočista a následne ho ešte raz umyť v umývačke?
To už je práca navyše.
2. Do práčky dávate viac pracieho prostriedku, aby bolo oblečenie čistejšie
Toto je klasika.
Ak je bielizeň veľmi špinavá, človek má tendenciu naliať tam poriadnu dávku gélu.
Veď viac pracieho prostriedku musí znamenať viac čistoty.
Lenže nemusí.
Príliš veľa detergentu môže zostať na oblečení, vytvárať biele usadeniny a hromadiť sa aj v práčke. Výrobcovia preto odporúčajú dávkovať podľa množstva bielizne, tvrdosti vody a stupňa znečistenia.
Pri moderných úsporných práčkach je to ešte dôležitejšie, pretože pracujú s menším množstvom vody.
Takže nie:
„Čím viac gélu, tým lepšie.“
Skôr:
„Toľko, koľko je skutočne potrebné.“
3. Jedlo z mikrovlnky okamžite vytiahnete a jete
Mikrovlnka zapípa.
Vy vytiahnete tanier, zahryznete do jedla a následne zistíte, že jedna časť má teplotu lávy a druhá je skoro studená.
Nie je to náhoda.
Mikrovlnné rúry nemusia jedlo zohrievať úplne rovnomerne. USDA preto odporúča jedlo počas ohrievania premiešať alebo otočiť a po ohreve rešpektovať aj odporúčaný čas odstátia. Pomáha to vyrovnať teplotu a pri rizikových potravinách znižuje výskyt studených miest.
Najmä pri hustých jedlách preto môže byť pár minút čakania užitočnejších, než vyzerá.
A zároveň si nespálite hubu na prvom súste.
4. Mlieko a vajcia skladujete vo dverách chladničky
Veď tam výrobca spravil pekné priehradky.
Takže tam predsa vajcia patria, nie?
Nie nevyhnutne.
Teplota vo dverách chladničky kolíše viac než vo vnútri, pretože pri každom otvorení sú vystavené teplejšiemu vzduchu.
USDA preto odporúča rýchlo sa kaziace potraviny vo dverách neskladovať a vajcia nechávať v pôvodnom obale na polici.
Dvere sú vhodnejšie napríklad pre nápoje alebo potraviny, ktorým malé teplotné výkyvy až tak neprekážajú.
A chladnička by mala zostať približne na 4 °C alebo menej.
5. Mäso rozmrazujete na kuchynskej linke
Ráno vyberiete mäso z mrazničky.
Položíte ho na linku.
Večer bude rozmrazené.
Problém je, že stred môže byť ešte zamrznutý, zatiaľ čo povrch už celé hodiny leží pri teplote vhodnej na množenie baktérií.
USDA preto neodporúča rozmrazovať rýchlo sa kaziace potraviny pri izbovej teplote ani v horúcej vode.
Bezpečné možnosti sú tri:
chladnička, studená voda alebo mikrovlnná rúra.
Pri mikrovlnke alebo rozmrazovaní vo vode je navyše vhodné potravinu následne čo najskôr tepelne spracovať.
6. Pri alobale riešite, ktorá strana má smerovať k jedlu
Lesklá von.
Nie, matná von.
Nie, lesklá odráža teplo!
Táto debata dokáže pri grilovaní pokojne rozdeliť celú rodinu.
Pri bežnom hliníkovom alobale je to väčšinou úplne jedno.
Výrobca Reynolds vysvetľuje, že lesklá a matná strana vznikajú spôsobom výroby fólie a pri štandardnom alobale fungujú prakticky rovnako.
Výnimkou je špeciálna nepriľnavá fólia, pri ktorej môže výrobca určiť konkrétnu stranu určenú na kontakt s jedlom.
Takže pri obyčajnom alobale môžete túto domácu vojnu konečne ukončiť.
7. Vatovou tyčinkou si čistíte vnútro ucha
Vatová tyčinka vyzerá ako predmet vytvorený presne na tento účel.
A tu prichádza nepríjemné prekvapenie:
do zvukovodu ju strkať nemáme.
Ušný maz nie je nečistota, ktorú treba za každú cenu dostať von. Pomáha zvukovod chrániť.
Vatová tyčinka navyše často maz nevyberie, ale zatlačí ho hlbšie.
Americká akadémia ORL upozorňuje, že predmety vkladané do zvukovodu môžu spôsobiť poranenie a dokonca poškodenie bubienka. Mayo Clinic rovnako uvádza, že práve čistenie vatovými tyčinkami môže maz zatlačiť hlbšie a vytvoriť upchatie.
Vonkajšiu časť ucha môžete samozrejme očistiť.
Ale zvukovod nie je tunel, ktorý treba pravidelne vydrhnúť.
8. Zuby drhnete tak silno, akoby ste čistili pripálený hrniec
Pri čistení zubov nevyhráva ten, kto zatlačí najviac.
American Dental Association odporúča mäkké štetiny, jemné krátke pohyby a približne 45-stupňový uhol kefky k línii ďasien. Zuby by sa mali čistiť približne dve minúty dvakrát denne.
Silnejší tlak automaticky neznamená lepšie čistenie.
Oveľa dôležitejšie je dôkladne prejsť všetky plochy zubov a pravidelne používať fluoridovú zubnú pastu.
Pri deťoch je navyše úplne zbytočné vytlačiť pastu cez celú kefku ako v reklame. ADA odporúča deťom do troch rokov približne množstvo veľkosti zrnka ryže a od troch do šiestich rokov množstvo veľkosti hrášku.
9. Opierku hlavy v aute máte nastavenú príliš nízko
Hovoríme jej „opierka hlavy“, takže mnohí ju vnímajú hlavne ako vec pre pohodlie.
V skutočnosti je to bezpečnostný prvok.
Jej úlohou je pri náraze obmedziť prudký pohyb hlavy dozadu a znížiť riziko poranenia krku.
Nesprávne nastavená opierka preto nie je iba menej pohodlná.
NHTSA uvádza, že ochrana je najúčinnejšia, keď je zadná časť hlavy približne v strede opierky a jej výška zodpovedá polohe hlavy.
Ak vám opierka končí niekde pri krku, je to zlé nastavenie.
A keď si nabudúce sadnete do cudzieho auta, jej nastavenie patrí medzi veci, ktoré sa oplatí upraviť spolu so sedadlom a zrkadlami.
10. Opaľovací krém si dáte ráno a myslíte si, že máte na celý deň pokoj
SPF 50 neznamená:
„Natrel som sa o deviatej, o piatej poobede stále vybavené.“
American Academy of Dermatology odporúča pri pobyte vonku opaľovací prípravok opätovne nanášať približne každé dve hodiny a tiež po plávaní alebo výraznom potení.
Ďalším problémom býva množstvo.
Mnoho ľudí používa príliš málo prípravku. AAD uvádza, že na pokrytie nezakrytej kože dospelého človeka môže byť potrebných približne 30 ml opaľovacieho prípravku, podľa veľkosti tela.
Takže vysoké číslo SPF samo osebe nepomôže, ak na celé rameno rozotriete dve kvapky.
A bonus: ruky nemusíte umývať vriacou vodou
Možno ste počuli, že čím teplejšia voda, tým viac baktérií zabijete.
Teoreticky áno.
Prakticky by však voda potrebná na spoľahlivé usmrcovanie mikróbov bola pre ruky nepríjemne horúca.
CDC uvádza, že pri bežnom umývaní rúk môžete použiť studenú alebo teplú vodu — obe odstránia podobné množstvo mikróbov. Podstatnejšie je použitie mydla a dôkladné umývanie aspoň približne 20 sekúnd.
Takže si kvôli hygiene nemusíte obariť prsty.
Najzaujímavejšie je, že väčšinu týchto chýb nerobíme preto, že sme hlúpi
Robíme ich preto, že ich robili aj ľudia okolo nás.
Rodičia oplachovali riad.
My oplachujeme riad.
Niekto nás naučil čistiť si uši vatovou tyčinkou.
Robíme to ďalších dvadsať rokov.
Na návode k práčke pritom môže byť dávkovanie napísané celé roky a nikdy sme ho poriadne nečítali.
Presne preto sú každodenné návyky také zákerné.
Keď niečo robíme tisíckrát, prestaneme premýšľať nad tým, prečo to vlastne robíme práve takto.
A niekedy stačí zmeniť jednu drobnosť, aby sme ušetrili vodu, peniaze, čas — alebo si aspoň prestali dobrovoľne tlačiť ušný maz smerom k bubienku.
